Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Kultúrne a historické dedičstvo 

 

Chotár osady Liptovského Jána (okolo roku 1000 p.n.l.) osídlil ľud lužickej kultúry (doba bronzová), ktorý staval svoje príbytky na strategicky dôležitých vyvýšeninách, ktoré dômyselne opevnil. Takéto opevnenie - hradisko sa nachádzalo na vrchu Hrádok a Kameničnej nad osadou. Archeologické nálezy dokazujú prítomnosť Slovanov v tejto lokalite už od 10. storočia. Slovanské obyvateľstvo sa tu živilo lovom zveri, rybolovom, pastierstvom ale i poľnohospodárstvom. Táto oblasť bola kráľovským panstvom, spravovaná ako časť patriaca Zvolenskej veľžupe. Bol to husto zalesnený, bohatstvom zveri známy kraj ale pomerne riedko osídlený.


donačná listina   • Donačná listina


Roku 1263 kráľ Belo IV. kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska a Kenska, odmenil za verné vojenské služby Bogomírovho (Bogomerius/Bohumír) syna Vavrinca z Liptova, keď mu dal rozsiahle územie nazývané VEZVERYS (Vesueres), o ktoré Bogomír kráľa požiadal. Bol to rovinatý, čiastočne už roľnícky obrábaný majetok pri potoku Štiavnica, kde prv býval syn neznámeho Igrica, ale aj zalesnené a horské územie severnej časti Nízkych Tatier. Hranice donačného daru sa rozprestierali od Ploštínskeho potoka dotýkajúc sa na severe Váhu a končiac riečkou Boca. V donačných písomnostiach sa niekoľkokrát vyskytuje pojem terre Vezveres, čo môže znamenať zem vresová, neskoršie possessiones Vezveres, Wezures a Domanyulese (1263-1299), čo znamená už usadlosť s obydlím pravdepodobne Ves Vresová na vresovišti. To je pôda nevápenitá, piesočnatá, rašelinová lesná pôda, kde hojne rastie vres. Toto územie tvorí súvislé porasty zvané vresoviská. Je ukazovateľom kyslej pôdy. V Liptovskom Jáne i dnes sú takéto pôdy; Sečno, Polík no najmä Močiare a Za mlynom.

 

Bogomír• Bogomír, zakladateľ rodu


Bogomír, pôvodu českého, zakladá jeden z najmocnejších rodov Liptova - rod Szentiványovcov (Szent-ivanyich - Svätojánskych). Príčinlivý komes (comes) Bogomír zrejme využil slobodu sťahovania, ktorú mali liptovskí populi na základe kráľovho privilégia z roku 1257 a prilákal sem nových osadníkov z okolitých starších liptovských dedín. Majetky získané comesom Bogomírom boli nevídane veľké. Rozprestierali sa od riečky Ploštianka k Boci a od riečky Hybica až k hraniciam Spišskej stolice. Jeho úlohou bolo lesy vyklčovať a premeniť na oráčinu a napokon tam rozšíriť osady. Osada založená na mieste poplužného dvora zvaného " Vesueres" rýchlo rástla. Nevedno, či už za života Bogomíra, ale najneskôr v deväťdesiatych rokoch 13.storočia postavili v obci kostolík zasvätený Jánovi Krstiteľovi. Osada, ktorá v tom čase ešte nemala ustálené meno, napokon dostala meno podľa zasvätenia kostola Svätý Ján, ako to bolo v Liptove v tom čase celkom bežné. Liptovský Ján tak získal všetky náležitosti stredovekého osídlenia, stal sa sídlom fary, ktorá slúžila aj potrebám okolitých obcí.
Comes Bogomír dostal v roku 1285 banské privilégium na dolovanie a ryžovanie zlata v Bociach od kráľa Ladislava IV., pričom dobrovoľne odstúpil kráľovi pravú časť Bockej doliny aj s lesmi. Pozemok s rudným ložiskom bol majetkom zemepána, k tomu dostával tretinu z banských daní. Za to bol povinný podporovať ťažbu. Vyťažené striebro a zlato sa predávalo iba kráľovskej pokladnici. O tom že v XIV. storočí v Bockom údolí nebola nijaká osada (mestečko), svedčí i sťažnosť hybského richtára Kristiána r.1342, kde sú uvedené veľmi zlé sociálne podmienky baníkov, ktorí pracovali pre zemanov z Liptovského Jána.

 

rodový erbRodový erb Svätojánskych

 

Prvá banícka osada sa rozprestierala v doline dnes zvanej Starobocká (Stará Boca), na území zemanov z Liptovského Jána. Počiatkom 15. storočia vznikli hraničné spory medzi zemanmi z Kráľovej Lehoty a zemanmi z Liptovského Jána. Tu je tiež dôkaz toho, že potok Bocianka delil majetky zemanov Svätojánskych na jednej strane (ľavej), a majetky Lehotských (kráľovské) na strane pravej, pred udelením donácie v roku 1361.
V druhej polovici 16. storočia obnovujú bane v Bockom údolí. Tí baníci, ktorí sa usadili na majetkoch Svätojánskych, dali týmto základ osady Boce Svätojánskej. Svätojánski sa však ťažbou nezaoberali, ale prenechávali túto svoju výsadu za pevne stanovený podiel z výťažku (spravidla 1/8) banským ťažiarom, pochádzajúcim predovšetkým z Hýb. Baníctvu sa venoval najmä Gašpar Svätojánsky, ktorý bol aj banským majstrom. Táto činnosť sa mu zrejme vyplácala, lebo práve o ňom vieme, že pred rokom 1500 si v Jáne nechal postaviť veľmi pekný a nákladný kaštieľ. Zemania pri svojom podnikaní využívali pracovnú silu svojich poddaných. Tak sa aj obyvatelia Jána, najmä želiari bez pôdy, učili baníctvu a zrejme aj ostatní obyvatelia pomáhali pri ťažbe či už dovážaním potrebného dreva alebo odvážaním narúbanej rudy na ďalšie spracovanie. V Boci mali Svätojánski aj vlastný banský úrad. Pre vlastníctvo Bocianskej doliny pritiahlo zemanov z Liptovského Jána k baníctvu, z ktorého mali nemalý úžitok.

Bogomír je príkladom nástupu podnikavých jednotlivcov, ktorí dokázali naplno využiť všetky možnosti na presadenie svojich ambícií. Nevynikol síce na poli vojenskej slávy, ale zato bol rozhľadeným človekom a skúseným diplomatom. Preto uhorskí králi, najmä Ladislav IV., využívali jeho schopnosti a vysielali ho plniť úlohy v rôznych diplomatických posolstvách.
Kráľ Ladislav IV. potvrdil Bogomírovi vlastníctvo tohto majetku roku 1285, ale najmä roku 1286. Vtedy Bogomíra, ako prisťahovalca, hosťa, pravdepodobne za vojenské zásluhy Ladislav IV. povýšil na šľachtica. V tom čase však Bogomír okrem tohto majetku vlastnil aj Trstené, Bobrovec, Beňadikovú, Važec, Štrbu a Porúbku. Jánsky majetok nechal Bogomírovým synom roku 1293 aj kráľ Ondrej III. a v ich vlastníctve zostal aj po roku 1299.
Dejiny Liptovského Jána sú hneď od začiatku obce a celého okolia poznačené výstižnými vzťahmi k Poliakom a k Rusom. Bogomírov syn bol ako kráľovský posol v Poľsku a Rusku. Najstaršia správa, ktorá menovite uvádza túto dedinu, je z roku 1327. Vtedy sa synovia Bogomíra sťažovali pred kráľom Karolom Róbertom, že údajne pred 5 rokmi vykradli zlodeji svätojánsky kostol a odniesli z neho aj listinu kráľa Ladislava IV. o jednom ich majetku. Hoci Liptov ležal ešte ďaleko za krajom už osadených miest, ruka uhorských kráľov siahla na rozhraní 12. a 13. storočia aj na Liptov, vtedy prechádza pod vládu kráľov prostredníctvom "Comesa". Vtedy si začína právo na poľovačku osobovať kráľ a obmedzovať voľnosť poľovania a rybolovu, pretože dovtedy zver a ryby mohol každý prenasledovať, chytať a zabíjať. Bogomír a jeho synovia, šľachtickí vlastníci územia, na ktorom vznikol Liptovský Ján, používali v predikáte už roku 1263, ale ešte aj okolo roku 1331 názov Liptov, z čoho vyplýva, že v tom čase v Liptove bývali, nevedno však v ktorej dedine. Názov Liptovského Jána poznáme v predikáte jeho vlastníkov až od roku 1352, respektíve 1360, čo dokazuje že v Liptovskom Jáne tamojší zemania mali svoje kúrie už v prvej polovici 14. storočia.

 

  historická pečať obce • Historická pečať obce

 

Význam Liptovského Jána sa začína zmenšovať v 14. storočí v spojitosti s tým, že sa rodina začína rozpadávať na jednotlivé rodiny, ktoré si v novozaložených obciach východného Liptova budujú osobitné rodinné sídla, ako strediská rodinného majetku, ktorý vzniká postupným rozdeľovaním pôvodného spoločného panstva. Celý rod sa rozkladá na 10 zemianských rodín, ktoré sa postupne usadzujú v 9 obciach - Liptovský Ján, Podtúreň, Beňadiková, Detrich-Falva, Hora, Ondrej, Liptovský Mikuláš, Smrečany, Trstené, napr. Štrbské pleso vlastnili Szentiványiovci až do roku 1901. Ján zostáva strediskom majetku jednej s týchto rodín i keď jednej z najvýznamnejších.

 


 

LIPTOV REGION CARD

V predaji v Kultúrnom centre Liptovský Ján

AREÁL SLOVENSKÝCH KULTÚRNYCH PAMIATOK

dnes je: 15.9.2019

meniny má: Jolana

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka